Hľadanie najlepšieho záujmu dieťaťa v rozvodovom konaní

Rozchod dvoch svetov

Manželský zväzok, ktorý sa začal s veľkými nádejami, sa po rokoch dostal do bodu, z ktorého nebolo návratu. Keď sa rodičia rozhodli pre rozvod, ich životy sa rozdelili na dve samostatné cesty. Zostala však spoločná zodpovednosť za dve maloleté deti, ktoré sa stali stredobodom právneho sporu. Súd prvej inštancie sa v snahe nájsť rovnováhu rozhodol pre striedavú osobnú starostlivosť. Veril, že týždňový model striedania, s odovzdávaním detí v školskom zariadení, minimalizuje konflikty medzi rodičmi, ktorí už dlhší čas nedokázali nájsť spoločnú reč.

Otázky bez odpovedí

Proti tomuto rozhodnutiu sa však matka odvolala. Tvrdila, že súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti nedostatočne zohľadnil potreby detí a ich citový vývin. Poukazovala na to, že deti si na otca a jeho výchovný štýl nedokázali plne zvyknúť a že zmena prostredia ich psychicky zaťažuje. V odvolacom konaní sa vynorila aj naliehavá otázka, prečo súd prvej inštancie nevykonal procesný úkon zisťovania názoru staršieho dieťaťa. Odôvodnenie súdu, že dieťa vo veku šiestich rokov nie je schopné sformovať si vlastný názor, narazilo v odvolacom konaní na odpor.

Zlomový moment na odvolacom súde

Krajský súd v Trnave podrobil rozsudok súdu prvej inštancie dôkladnému preskúmaniu. Zistil, že konanie trpelo procesnými nedostatkami. Súd sa nestotožnil s tým, že by sa dalo rezignovať na vypočutie dieťaťa, ani s povrchným posúdením majetkových pomerov rodičov pri rozhodovaní o výživnom. Bolo zjavné, že súd prvej inštancie síce správne identifikoval, že obaja rodičia majú predpoklady na výchovu, ale pri voľbe modelu starostlivosti nebol dostatočne precízny v dokazovaní a neposkytol rodine dostatočnú súčinnosť pri riešení ich komunikačnej bariéry.

Cesta k novému rozhodnutiu

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie povinnosť detailne doplniť dokazovanie, zohľadniť citové väzby detí a predovšetkým nájsť spôsob, ako zistiť názor maloletého dieťaťa v súlade s jeho vekom a rozumovou vyspelosťou. Cieľom nie je len formálne právne rozhodnutie, ale vytvorenie prostredia, kde najlepší záujem dieťaťa nezostane len deklarovaným pojmom, ale stane sa skutočnou prioritou. Príbeh tejto rodiny sa tak vracia späť do bodu, kde sa opäť musí hľadať cesta k dohode, ktorá bude v prvom rade slúžiť deťom.