Hranica medzi spolupáchateľstvom a náhodou

Stretnutie pri reštaurácii

Bol chladný novembrový deň v roku 2016. Na parkovisku pri reštaurácii v Galante stálo množstvo vozidiel, medzi nimi aj čierna Škoda Superb, patriaca lízingovej spoločnosti, ktorú mal v držbe poškodený. Do tejto tichej scény vstúpilo biele vozidlo značky Škoda Fabia, v ktorom sedeli dvaja muži – obžalovaný A. B. a jeho spolujazdec E. F. Zatiaľ čo A. B. ostal sedieť za volantom, E. F. vystúpil. Tvrdil, že potrebuje vykonať malú potrebu a vybaviť si stretnutie so známym ohľadom kúpy mobilného telefónu. Nikto v tej chvíli netušil, že tento bežný pohyb po parkovisku skončí policajným zásahom.

Nečakaný skutok a policajný dohľad

Keď E. F. prechádzal okolo spomínanej Škody Superb, všimol si, že dvere sú pootvorené. Bez predchádzajúcej dohody s vodičom Fabie otvoril dvere, nahol sa dovnútra a zmocnil sa puzdra s drahými slnečnými okuliarmi a osviežovača vzduchu. Všetko sa stalo rýchlo, takmer spontánne. Keď sa vrátil k Fabii, A. B. ho odviezol len pár metrov, kým ich nezastavili príslušníci Policajného zboru. E. F. sa k činu priznal, no od začiatku trval na jednom: A. B. o ničom nevedel. Nemal vedomosť o tom, že E. F. ide kradnúť, ani sa na tomto skutku nijako nepodieľal.

Dôkazná núdza a sporný záznam

Súd sa ocitol pred otázkou, či možno považovať A. B. za spolupáchateľa. Prokuratúra argumentovala kamerovým záznamom, ktorý mal dokazovať súčinnosť oboch mužov. Avšak obrana namietala zákonnosť tohto dôkazu. Zistilo sa totiž, že na monitorovanie parkoviska nebol vydaný príkaz, a policajt priamo inštruoval pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby, koho má sledovať. Tento postup vyvolal vážne pochybnosti o zákonnosti získaného dôkazu, keďže právo na súkromie a zákonný procesný postup nemožno obísť ani pri odhaľovaní trestnej činnosti.

Súdny obrat a oslobodenie

Krajský súd po odvolaní zrušil prvotné odsúdenie A. B., pretože okresný súd sa riadne nevysporiadal s otázkou zákonnosti dôkazov a nepreukázal úmysel obžalovaného. Pri novom pojednávaní okresný súd dospel k záveru, že neexistuje priamy ani nepriamy úmysel A. B. zúčastniť sa na krádeži. Vzhľadom na chýbajúce dôkazy o vedomostnej a vôľovej zložke zavinenia a po uplatnení zásady in dubio pro reo, súd vyriekol oslobodzujúci rozsudok. A. B. bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že by sa na skutku podieľal ako spolupáchateľ.