Oslobodenie pre nepríčetnosť: Hranica medzi trestným činom a chorobou

Súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby za prečin výtržníctva z dôvodu jeho nepríčetnosti v čase spáchania skutku. Znalec z odboru psychiatrie potvrdil, že páchateľ trpel závažnou duševnou poruchou, ktorá vylučovala jeho trestnú zodpovednosť.

Mestský súd Bratislava I 2023-10-13

Incident na recepcii

Pokojné popoludnie v budove Národnej rady Slovenskej republiky dňa 17. septembra 2013 narušil nečakaný konflikt. Obžalovaný sa dostavil k recepcii s úmyslom získať povolenie na vstup na balkón rokovacej sály. Keď ho pracovníčka recepcie, poškodená, požiadala o preukázanie totožnosti, predložil iba neplatné potvrdenie o občianskom preukaze. Keď mu poškodená oznámila, že na základe tohto dokladu mu vstup nemôže povoliť, situácia eskalovala. Obžalovaný začal na pracovníčku hlasno kričať, následne uchopil monitor počítača a pokúsil sa ho hodiť smerom k nej. Po prvom neúspešnom pokuse, keďže bol monitor pripevnený káblami, sa mu podarilo monitor odtrhnúť a hodiť ho cez pracovnú dosku. Zasiahol poškodenú do ľavej ruky, čo jej spôsobilo pomliaždeniny vyžadujúce lekárske ošetrenie.

Súdne konanie a dôkazná situácia

Vec sa dostala pred Mestský súd Bratislava I. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil. Súd však konal v jeho neprítomnosti, keďže zásielky boli riadne doručené v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Do dokazovania bola zahrnutá výpoveď obžalovaného z prípravného konania. V nej sa k činu priznal, uviedol, že monitor hodil, pretože ho nevpustili do budovy, a svoj skutok neoľutoval, ba dokonca deklaroval, že by v podobnej situácii reagoval rovnako.

Zlomový moment: Znalecký posudok

Kľúčovým prvkom celého procesu sa stal znalecký posudok z odboru psychiatrie. Znalec dospel k záveru, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel závažnou duševnou poruchou, konkrétne poruchou s bludmi. Podľa záverov znalca boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v kritickom čase úplne vymiznuté. Práve táto skutočnosť, definovaná ako nepríčetnosť, obrátila pohľad súdu na celú vec.

Verdikt súdu

Súd vyhodnotil všetky dôkazy a dospel k záveru, že skutok sa síce stal, ale z právneho hľadiska ho nemožno kvalifikovať ako trestný čin v zmysle trestnej zodpovednosti páchateľa. Keďže obžalovaný nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, súd ho podľa § 285 písm. d/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný už absolvoval ochranné psychiatrické liečenie, ktoré splnilo svoj účel, a znalec nepovažoval jeho pobyt na slobode za nebezpečný, preto nebolo uložené ďalšie ochranné opatrenie.

Právne poučenie

Prípad ilustruje uplatnenie ustanovenia § 22 Trestného zákona (Nepríčetnosť). Podľa tohto paragrafu ten, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

Kľúčové právne aspekty:

Trestná zodpovednosť: Predpokladom vyvodenia trestnej zodpovednosti je okrem iného aj príčetnosť páchateľa. Ak znalec z odboru psychiatrie preukáže, že páchateľ v čase skutku nebol príčetný, súd musí postupovať v zmysle oslobodzovacieho dôvodu.

Oslobodenie: Podľa § 285 písm. d/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť.

Dokazovanie: Súd pri rozhodovaní vychádza z vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, pričom znalecký posudok je v otázkach duševného zdravia kľúčovým dôkazom.

Záver: Tento prípad zdôrazňuje rozdiel medzi spáchaním skutku ako fyzického aktu a spáchaním trestného činu ako právnej kategórie. Bez existencie zavinenia, ktoré je podmienené príčetnosťou, nemožno hovoriť o spáchaní trestného činu, aj keď následky konania boli naplnené.