Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov

Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, pretože biologická matka dlhodobo nevykonávala starostlivosť a nejavila o ňu reálny záujem. Súčasne bola obom rodičom určená povinnosť platiť výživné na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Okresný súd Trenčín 2022-10-12

Domov, ktorý nebol papierový

Malý L. N. už štyri roky nepoznal iný domov ako byt svojich starých rodičov. Pre chlapca to nebolo provizórium, ale stabilný prístav, kde mal školu, priateľov a pocit bezpečia. Príbeh však nezačal konfliktom, ale dohodou v roku 2018, keď sa rodina presťahovala za prácou a prirodzene rozdelila úlohy medzi rodičov a starých rodičov. Časom sa však vzťahy v rodine začali vytrácať. Rodičia sa rozišli, matka si založila novú rodinu a otec sa ocitol v kolotoči ubytovní a pracovných agentúr.

Rozpor medzi formálnym a skutočným

Zatiaľ čo matka na súde argumentovala svojím právom na výchovu a formálne sa domáhala zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti, realita v každodennom živote hovorila inou rečou. Chlapec už nechcel navštevovať matkinu domácnosť, cítil tam napätie a obával sa, že po návšteve ho tam už nechajú. Súd pri skúmaní situácie zistil dôležitý paradox: matka, hoci mala rodičovské práva plne zachované, celé roky reálne nevyužila možnosť vziať syna k sebe, hoci jej v tom nič nebránilo. Jej záujem o dieťa sa v očiach súdu stal len formálnym gestom.

Zlomový moment dokazovania

Súd v snahe o zmierenie nariadil psychologické poradenstvo. Práve tu sa ukázala priepasť medzi slovami a činmi. Starí rodičia, ktorí mali dieťa v opatere, sa spolu s malým L. pravidelne zúčastňovali konzultácií. Matka, napriek počiatočným prísľubom, na sedenia prestala chodiť a nespolupracovala. Odborníci skonštatovali, že bez aktívneho prístupu rodičov nie je možné narušené vzťahy obnoviť. Toto zistenie bolo kľúčové pre rozhodnutie súdu.

Záver pre dieťa

Súd napokon potvrdil, že najlepším záujmom maloletého je zostať u starých rodičov, ktorí mu poskytujú lásku aj zázemie. Rozhodol o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičom bola určená vyživovacia povinnosť, pričom súd reflektoval ich komplikovanú finančnú situáciu aj množstvo ďalších vyživovacích povinností, ktoré mali k iným deťom. Príbeh L. N. je tak pripomienkou, že v rodinnom práve nie je rozhodujúce, čo je napísané v občianskom preukaze, ale kto reálne nesie zodpovednosť za každodenné potreby, výchovu a psychickú pohodu dieťaťa.

Právne poučenie

Prípad ilustruje fungovanie náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 44 a nasl. Zákona o rodine. Kľúčovým princípom je najlepší záujem dieťaťa, ktorý v tomto prípade prevážil nad formálnym právom biologickej matky. Súd zdôraznil, že ak rodič dlhodobo nevykonáva svoje rodičovské práva, hoci mu v tom nič nebráni, jeho nárok na zverenie dieťaťa do starostlivosti stráca v očiach súdu na intenzite.

Praktické závery:

— Osobné predpoklady: Pri náhradnej starostlivosti súd skúma osobné, morálne a zdravotné predpoklady náhradných rodičov. — Vyživovacia povinnosť: Zverenie do náhradnej starostlivosti nezaniká vyživovaciu povinnosť rodičov. Súd ju určil spätne od začatia konania podľa § 77 zákona o rodine. — Spolupráca s úradmi: Aktívna účasť na psychologickom poradenstve bola kritickým dôkazom o úprimnosti záujmu rodičov. Pasivita matky v tomto procese priamo ovplyvnila výsledok súdneho rozhodnutia.