Oslobodenie spod obžaloby pre nedostatok priamych dôkazov

Noc v hoteli a zmiznuté doklady

Letná dovolenková sezóna v kúpeľnom meste mala byť pre návštevníkov oddychom. Namiesto toho sa však zmenila na nočnú moru. V dvoch rôznych hoteloch, v rovnakú noc, došlo k neoprávnenému vniknutiu do hotelových izieb. Páchateľ či páchatelia využili pootvorené balkónové dvere a zatiaľ čo hostia bezpečne spali vo vnútri, zmocnili sa ich osobných vecí – kabeliek, peňaženiek, kľúčov od áut a dokladov. Nasledovala séria rýchlych pokusov o neoprávnené výbery z bankomatov, ktoré v poškodených zanechali nielen finančnú stratu, ale aj pocit totálneho narušenia súkromia.

Hľadanie v tieni podozrenia

Polícia sa po nahlásení krádeží pustila do vyšetrovania. Kľúčový obrat nastal, keď bol na druhý deň v altánku v areáli jedného z hotelov nájdený odcudzený ruksak. Obsahoval doklady a peňaženku jedného z hostí. V rámci kriminalistickej expertízy bola na tejto peňaženke zaistená zmiešaná biologická stopa. Práve táto stopa sa stala ústredným bodom obžaloby. Podľa genetickej analýzy sa v nej nachádzal DNA profil patriaci obžalovanému. Prokuratúra sa domnievala, že toto je dostatočný dôkaz na to, aby pred súd postavila osobu, ktorú označila za páchateľa tohto pokračovacieho trestného činu.

Súdna sieň a neistota dôkazov

Na hlavnom pojednávaní však začali vyvstávať pochybnosti. Obžalovaný vyhlásil svoju nevinu a mlčal. Súd musel starostlivo vyhodnotiť silu jediného usvedčujúceho dôkazu. Znalecký posudok potvrdil prítomnosť DNA obžalovaného, ale znalec zároveň zdôraznil, že nedokáže určiť, kedy a akým spôsobom sa biologický materiál na peňaženku dostal. Navyše, nájdený ruksak bol na verejne prístupnom mieste približne 28 hodín, počas ktorých s ním mohlo prísť do kontaktu viacero osôb. Súd konštatoval, že DNA stopa sama osebe nestačí na odsúdenie, ak chýbajú iné dôkazy – či už priame, alebo logicky uzavretý reťazec nepriamych dôkazov.

Rozsudok a spravodlivosť

Kamerové záznamy z miesta činu ani z bankomatov nedokázali s istotou identifikovať obžalovaného ako osobu, ktorá by skutok spáchala. Rovnako chýbali trasologické či daktyloskopické stopy v hotelových izbách, ktoré by ho spájali s miestom činu. Súd dospel k záveru, že hoci je nepochybné, že skutky sa stali, nemožno bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť, že ich páchateľom bol obžalovaný. V trestnom práve platí zásada in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Preto nezostalo súdu nič iné, ako obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Poškodených s ich nárokmi na náhradu škody súd odkázal na civilný proces, keďže v rámci tohto trestného konania nebola vina obžalovaného preukázaná.