Oslobodenie v kauze úverového podvodu: Hranica trestnej zodpovednosti

Tieň na úverovej zmluve

Všetko sa začalo v roku 2006, v čase, keď boli hypotéky a úvery v spoločnosti vnímané ako bežný nástroj na dosiahnutie lepšieho bývania. Žalobkyňa, nazvime ju poškodená, sa v tom čase ocitla v sieti vzťahov, ktorá ju napokon doviedla až na súdnu lavicu v úlohe obete, hoci jej konanie bolo od začiatku sporné. Obžalovaní, pár, ktorý potreboval získať prostriedky na byt, v ktorom už bývali, oslovili poškodenú s prosbou o „pomoc“. Ich plán bol zdanlivo jednoduchý: poškodená si vezme úver na svoje meno, peniaze poskytne im a oni sa postarajú o jeho následný prepis a splácanie.

Ilúzia dôvery a realita bankového systému

Poškodená v dobrej viere, alebo možno zaslepená dôverou k svojim známym, pristúpila na túto hru. Spoločne s obžalovanými navštívila pobočku banky, kde podpísala zmluvu o úvere vo výške 2 600 000 Sk. Súčasťou dohody bolo, že byt, ktorý bol predmetom kúpy, bude slúžiť ako zábezpeka. Všetky doklady, potvrdenia o príjme a prístupové heslá boli v rukách obžalovaných. Po čase sa však ukázalo, že sľuby o prepise úveru a jeho splácaní boli len prázdnymi slovami. Banka začala vymáhať pohľadávky od poškodenej, ktorá sa tak dostala do neriešiteľnej dlhovej pasce.

Zlom v dokazovaní

Prípad sa na súde zamotával. Obžalovaní odmietali, že by poškodenú k čomukoľvek nútili, a tvrdili, že išlo o dobrovoľnú dohodu. Poškodená naopak vypovedala, že bola len „bielym koňom“. Súd však pri opätovnom prejednávaní veci, na základe právneho názoru odvolacieho súdu, narazil na zásadný právny problém. Vyšlo najavo, že poškodená od samého začiatku vedela, že v žiadosti o úver uvádza nepravdivé údaje o tom, že úver berie pre seba a že ho mieni splácať. V skutočnosti bola súčasťou spoločného zámeru oklamať banku.

Rozhodnutie súdu

Súd dospel k záveru, že škoda na majetku banky nevznikla primárne podvodným konaním obžalovaných voči poškodenej, ale podvodným konaním poškodenej voči banke, do ktorého boli obžalovaní zapojení. Ak sa niekto vedome a dobrovoľne zapojí do protiprávneho konania, nemôže sa následne v trestnom konaní domáhať ochrany ako poškodený len preto, že dohoda medzi účastníkmi tohto podvodu nevyšla podľa plánu. Trestné právo nie je nástrojom na riešenie sporov medzi spolupáchateľmi, ktorí sa cítia ukrivdení, že ich „biznis plán“ zlyhal.

Záver

Súd po dôkladnom preskúmaní všetkých dôkazov oslobodil obžalovaných spod obžaloby, pretože skutok, tak ako bol prezentovaný, nebol trestným činom podvodu v zmysle, ako ho chápala obžaloba. Poškodenú súd odkázal na civilný proces, kde sa musí vysporiadať so svojimi dlhmi. Tento prípad je mrazivým pripomenutím toho, že každé konanie, ktoré sa pohybuje na hrane zákona, nesie so sebou nezvratné následky, za ktoré nesie plnú zodpovednosť každý jeho účastník.