Spor o zriaďovateľa a hranica trestnej zodpovednosti

Bývalý konateľ bol oslobodený spod obžaloby z podvodu pri prevode finančných prostriedkov z účtu spoločnosti na účty škôl. Súd skonštatoval, že prevody mali charakter vyrovnania dlžných normatívnych dotácií a nebol preukázaný úmysel spáchať trestný čin.

Mestský súd Bratislava I 2025-04-03

Turbulencie v pozadí vzdelávania

Príbeh sa odohráva v prostredí súkromnej vzdelávacej inštitúcie, ktorá v roku 2017 prechádzala turbulentným obdobím. Spoločnosť A, pôvodný zriaďovateľ základnej školy a gymnázia, čelila interným nezhodám medzi manažmentom a spoločníkmi. V centre diania stál obžalovaný, bývalý konateľ spoločnosti, ktorý sa rozhodol pre radikálny krok: prevod zriaďovateľských práv na občianske združenie. Tento proces, hoci navonok riadne podaný na ministerstvo, sa v očiach spoločníkov stal aktom zrady a účelového vyprázdnenia majetku spoločnosti.

Sporné finančné toky

Po tom, čo bol obžalovaný odvolaný z funkcie konateľa, zostal mu paradoxne zachovaný prístup k elektronickému bankovníctvu. V júli 2017, v období, keď spoločnosť A už formálne nebola zriaďovateľom škôl, obžalovaný zrealizoval sériu prevodov v celkovej výške presahujúcej 80 000 eur v prospech účtov škôl. Okrem toho uskutočnil niekoľko menších platieb bankomatovou kartou. Spoločnosť A podala trestné oznámenie, pričom tvrdila, že obžalovaný zneužil svoj prístup k účtom a svojvoľne vyviedol prostriedky, ktoré patrili spoločnosti, čím jej spôsobil škodu.

Dokazovanie a neistota

Súdne pojednávanie prinieslo komplexný pohľad na fungovanie školskej inštitúcie. Svedecké výpovede vykreslili obraz chaotického finančného riadenia, kde sa často stierala hranica medzi súkromnými vkladmi spoločníkov, normatívnymi príspevkami od štátu a školným od rodičov. Kľúčovým zlomom v dokazovaní sa stala emailová komunikácia medzi manažérmi, z ktorej vyplynulo, že prevody na účty škôl boli vnímané ako doplatok normatívnych prostriedkov za predchádzajúci školský rok. Ukázalo sa, že spoločnosť A zadržiavala štátne dotácie určené na mzdy učiteľov a prevádzku škôl, čo obžalovaný argumentoval ako hlavný dôvod svojho konania – zabezpečiť chod škôl.

Rozhodnutie súdu

Súd po starostlivom zvážení všetkých dôkazov dospel k záveru, že vina obžalovaného nebola preukázaná. Zdôraznil, že pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu podvodu je nevyhnutné preukázať úmyselné konanie smerujúce k obohateniu na úkor iného. V tomto prípade však prevody slúžili na vyrovnanie záväzkov voči školám, ktoré mali na tieto prostriedky právny nárok z titulu štátnej dotácie. Súd uplatnil zásadu in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Čin nebol klasifikovaný ako trestný, pričom poškodená spoločnosť bola so svojimi nárokmi odkázaná na civilný súd, kde sa bude môcť v rámci občianskoprávneho sporu vyrovnať s otázkami náhrady škody a zákonnosti správy financií.

Právne poučenie

Prípad ilustruje kľúčové princípy trestného práva, najmä zásadu prezumpcie neviny a povinnosť orgánov činných v trestnom konaní uniesť dôkazné bremeno.

Subjektívna stránka trestného činu: Pri zločine podvodu podľa § 221 Trestného zákona nie je dostačujúce preukázať, že páchateľ s majetkom nakladal bez vedomia vlastníka. Je nutné preukázať úmysel obohatiť sa a spôsobiť škodu. Ak konanie sledovalo iný, napríklad zmluvný alebo zákonný účel (vyrovnanie dlhov), absentuje subjektívna stránka trestného činu.

Zásada in dubio pro reo: Súd nemôže uznať vinu na základe hypotéz. Ak existujú rozumné pochybnosti o tom, či išlo o trestný čin alebo len o sporný obchodný vzťah, súd je povinný rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Rozhranie trestného a civilného práva: Mnohé majetkové spory medzi spoločníkmi alebo bývalými konateľmi nie sú trestným činom, ale civilnoprávnym deliktom. Trestné právo nie je nástrojom na vynucovanie dlhov alebo riešenie vnútrofiremných sporov. Odkaz na civilný proces je štandardným postupom, ak skutok nenapĺňa všetky obligatórne znaky trestného činu.