Spor o elektrickú energiu: Kde končí zmluva a začína trestný čin

Spor o energiu a dôvera v nájme

Príbeh sa začal v priestoroch budovy v Martine, kde nájomca – spoločnosť poškodeného – prevádzkovala svoju činnosť v prenajatých priestoroch. Vzťah medzi prenajímateľom, obžalovaným A. B., a jeho nájomcom bol spočiatku štandardný. Obaja mali záujem na fungovaní svojich prevádzok, pričom elektrická energia bola zabezpečovaná prostredníctvom odberných miest, ku ktorým mali obe strany prístup. Postupom času sa však vzťahy skomplikovali. Keď sa obžalovanému stalo, že jeho vlastné odberné miesto bolo dočasne odpojené, začali v budove vznikať komplikované prepojenia elektrických rozvodov.

Tvrdenia proti tvrdeniam

Poškodený tvrdil, že obžalovaný začal odoberať elektrickú energiu nelegálne, „načierno“, pripájaním káblov k jeho elektromeru bez súhlasu. Situácia vyvrcholila v apríli 2019, kedy poškodený, konfrontovaný vysokými nedoplatkami, privolal elektrikára a mestskú políciu. Svedkovia z radov zamestnancov poškodeného vypovedali o predlžovačkách ťahajúcich sa cez priestory budovy až do bytu, ktorý užívala rodina obžalovaného. Obhajoba však priniesla iný pohľad. Obžalovaný tvrdil, že počiatočné pripojenie bolo výsledkom dohody, a poukázal na fakt, že vysoké nedoplatky mohli byť spôsobené aj nadmerným používaním elektrických ohrievačov samotnými predavačkami v prevádzke poškodeného.

Zlomový moment dokazovania

Kľúčovým bodom celého procesu bolo zistenie, že v čase kritického odberu neboli poškodené žiadne plomby na elektromeri a prístup k rozvodom bol možný v rámci spoločných priestorov nehnuteľnosti. Súd konštatoval, že tvrdenie poškodeného o „neoprávnenom odbere“ bolo v priamom rozpore s jeho vlastnou výpoveďou, v ktorej pripustil, že v určitej fáze vzťahu s odoberaním elektriny súhlasil. Súd sa musel vysporiadať s otázkou, či išlo o úmyselný trestný čin krádeže, alebo o nevysporiadané občianskoprávne vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom.

Rozhodnutie súdu

Po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov, vrátane fotodokumentácie a výpovedí svedkov, dospel súd k záveru, že skutok, tak ako bol definovaný v obžalobe, nebol dokázaný. Súd zdôraznil, že v konaní nebola preukázaná absencia právneho základu alebo súhlasu, ktorá je pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu krádeže nevyhnutná. Celá záležitosť sa ukázala byť skôr sporom o vyúčtovanie nákladov za energie medzi zmluvnými stranami. Preto bol obžalovaný v zmysle zásady in dubio pro reo spod obžaloby oslobodený. Zostáva na zúčastnených stranách, aby si svoje finančné nároky vyrovnali cestou civilného konania, pretože trestné právo má byť až posledným prostriedkom štátnej moci.