Hranica medzi rodičovským sporom a nebezpečným prenasledovaním

Tieň na podvozku auta

Život po rozchode dvoch rodičov býva málokedy pokojný, no v prípade bývalých partnerov, žalobcu a poškodenej, sa atmosféra postupne vyostrila až za hranicu, ktorú si dokážu bežní ľudia predstaviť. Keď sa ich spoločný vzťah v lete 2019 definitívne rozpadol, zostal po ňom nielen smútok, ale najmä ich spoločná maloletá dcéra. Práve ona sa stala osou všetkých konfliktov, ktoré nasledovali.

Poškodená sa cítila pod neustálym dohľadom. Opakované správy, otázky na jej pohyb a miesta, kde sa mala nachádzať, v nej vyvolávali pocit paranoje. „Začínala som byť paranoidná, všade som ho videla,“ vypovedala neskôr pred súdom. Jej neistota vyvrcholila v júni 2020, keď sa spolu so svojím otcom vybrala na úplne náhodné miesto, aby zistila, či ju žalobca skutočne sleduje. Po príchode k reštaurácii jej prišla správa s fotografiou, na ktorej boli ona a jej otec zachytení práve v tom momente. Zistenie bolo šokujúce – pod autom, na zadnej náprave, objavili pripevnený GPS lokátor.

Súdna sieň: Dôkaz verzus interpretácia

Na hlavnom pojednávaní sa stretli dva odlišné svety. Na jednej strane žalobca, ktorý priznal, že GPS zariadenie na vozidlo umiestnil, no vehementne odmietal akýkoľvek úmysel poškodenej ubližovať. „Robil som to len preto, aby som vedel, kde sa nachádza moja dcéra,“ argumentoval. Tvrdil, že ako otec bol vo svojom práve na styk s dieťaťom neustále obmedzovaný a komunikácia s matkou bola vyčerpávajúca.

Svedecké výpovede vykreslili búrlivý vzťah plný hádok a vzájomných podozrení. Poškodená opisovala psychický tlak, zatiaľ čo obhajoba poukazovala na to, že vzájomná komunikácia prebiehala v pomere 1:1. Znalci z odboru psychológie skonštatovali, že u žalobcu nejde o predátorský typ, ale o osobu, ktorá v stave interpersonálneho zlyhania stráca kontrolu nad svojím správaním.

Rozhodnutie, ktoré prekvapilo

Zlomový moment nastal pri právnom hodnotení skutku. Súd sa musel vysporiadať s otázkou, či sa konanie žalobcu dá kvalifikovať ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Aby bol tento trestný čin naplnený, zákon vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok: konanie musí byť dlhodobé a musí vzbudzovať dôvodnú obavu o život, zdravie alebo podstatne zhoršovať kvalitu života.

Súd dospel k záveru, že hoci je správanie žalobcu morálne odsudzujúce, v trestnoprávnej rovine zlyháva. Obdobie od marca/apríla do júna 2020 nepovažoval za dostatočne dlhodobé (pod hranicou 6 mesiacov). Navyše, súd nenašiel dôkaz o tom, že by poškodená bola nútená zmeniť svoj životný štýl či zamestnanie v dôsledku tohto konania. Všetko sa napokon javilo ako vyhrotený rodičovský spor. Sudca JUDr. Ján Evin napokon žalobcu oslobodil spod obžaloby s poukazom na zásadu in dubio pro reo – pochybnosti v prospech obžalovaného.

Zostalo len tiché uvedomenie si, že nie každý konflikt, ktorý ľudsky ubližuje, je zároveň trestným činom, a že súdna sieň nemusí byť miestom, kde sa vyriešia hlboké emocionálne traumy rozpadnutých vzťahov.